HISTÓRIA

Historická chronológia

133500-1700 pnl. - vláda prvých dvoch dynastií
143100-3000 pnl. - zjednotenie Horného a Dolného Egyptu (Meni, okolo 3500)
152700-2190 pnl. - Stará ríša - Cinevské kráľovstvo, obdobie pyramíd, hl. mesto Memfis faraóni: Džóser, Chuef (Cheops), Rachev (Chefrén), Menkauer (Mykerín)
162190-2050 pnl. - Prvé prechodné obdobie
172040-1780 pnl. - Stredná ríša - hl. mesto Théby (Vesét) faraóni : Mentuhotep II, Amenemhét I
181780-1560 pnl. - Druhé prechodné obdobie - vpád Hyksósov
191650-1560 pnl. Hyksóska nadvláda
201560-1080 pnl. - Nová ríša - hl. mesto Théby, náboženská reforma
21faraóni : Thutmós III, kráľovná Hatšepsovet, Amenhotep IV (Achnaton), Tutanchamón, Ramesse Veľký (II)
22700-525 pnl. - Neskorá doba (pozdná), Asýrska, Núbijského, Líbijská okupácia
23525 pnl. - Kambyzés dobyl Egypt - Perzská okupácia
24322 pnl. - vpád Alexandra Macedónskeho
25631 n.l. - Arabská invázia

Najstaršie korene Egypta:

Osídlenie Egypta siaha do staršej doby kamennej, o čom svedčia prehistorické maľby objavené vo vnútri Sahary v pohoriach Tasílii a Ahaggar. V 6. tis. pnl., v dobe neolitickej revolúcie, prišlo ku zmene spôsobu života; t.j. nositelia zberačských a loveckých kultúr sa usadzujú. Prvé poľnohospodárske osady vznikli v neolite v úrodnom údolí Veľkej rieky Nílu. Tento proces urýchlilo vysychanie Sahary, čo prinútilo kočovné nomádske kmene uchýliť sa v oázach, alebo práve na brehoch Nílu. Bývanie v hlinených chyžiach oválneho tvaru dokumentujú ostatky vo Fajúmskej oáze, či pri dedine Memrida Beni Saláma. Keďže egyptské obyvateľstvo poznalo meď a vytváralo dokonalé kamenné nástroje, vyvinulo sa niekoľko predhistorických kultúr napr. Gerzskej. Horný Egypt osídľoval kmeň bojovných Hamitov, s hlavným ťažiskom záujmov v poľovačke, čo dokazujú pohrebiská so psami a gazelami. V dolnoegyptskej delte sa usadzovali semitskí roľníci a obchodníci, ktorí pestovali obchod vo všetkých smeroch a pravdepodobne vynašli aj hieroglyfy.

Dar Nílu

Podľa slov otca dejepisu Herodota bola egyptská civilizácia darom Nílu, ktorý bol vlastne hlavnou dopravnou tepnou i 3500 km dlhou riečnou oázou, poskytujúcou obživu a semeno pre vznik buniek Egyptského štátu. Každoročne v júni nastal čas záplav, čiže prirodzeného hnojenia. Nílske bahno vytvorilo černozem asi v 20 km páse s Nílom uprostred, čo umožnilo pestovanie obilnín, cukrovej trstiny, bavlny, zeleniny, ďalej vznik olivových a ovocných plantáží v Delte. V staroveku rástli na brehoch papyrusové kry, ďatlové palmy. Dobré podmienky pre rozvoj poľnohospodárstva však priniesli aj vznik majetkovej nerovnosti, súkromného vlastníctva a nakoniec aj štátu. Politické zjednotenie zeme sa z nutnosti riadeného vodného hospodárstva (zavodňovanie, stavba priehrad, kanálov, vodojemov) stalo veľmi potrebné, lebo geografická poloha a rozloha nílskeho údolia si vyžadovalo jednotné riadenie, z toho vyplýva vznik administratívy a neskôr aj vynález písma.