Pamätihodnosti

KÁHIRA

Káhira je srdcom Egypta už viac ako tisíc rokov. To je Káhira, kde spojením stredovekého a moderného západného sveta vznikla zmes hlinených domov v bezprostrednej blízkosti veží moderných budov a hotelov, moderných áut vedľa pomalých oslích povozov. V skutočnosti nikto nevie, koľko obyvateľov žije v Káhire, ale odhady sú medzi 14 až 18 miliónmi. Islamská Káhira, nie viac islamská ako zvyšok mesta, je stará stredoveká štvrť, kde si pripadáte, ako keď sa presúvate časom späť o 7 storočí. Je to najhustejšie obývané mesto v Egypte a možno aj na Strednom Východe. Všade uvidíte mešity a kostoly, vo vzduchu je cítiť zmes prenikavých pachov a vôní kvetov, korenia a zvierat. Najznámejším miestom tejto časti je Citadela, stredoveká pevnosť stará viac ako 700 rokov. Koptská Káhira bola pôvodne postavená ako Rímske obranné mesto. Je o niekoľko storočí staršia ako Islamská Káhira a bola jedným z prvých miest na svete, ktoré bolo osídlené kresťanskou komunitou. Je to posvätné miesto pre židov, moslimov a koptských kresťanov, ktorí tu žijú. Miestom, ktoré žiadny cestovateľ pri návšteve Káhiry nemôže vynechať, je Gíza na západnom brehu Nílu. Práve tu nájdete jeden zo siedmich divov sveta, 3 pyramídy patriace posledným faraónom 4. Dynastie - Chufeovi, Chafremu a Menkaurovi. Pyramídy sa delia o rovinu púšte so Sfingou - sochou faraóna s telom leva a hlavou človeka.

LUXOR

V minulosti bol Luxor (Théby či Vesét) hlavným mestom Egypta. V súčasnosti je to menšie mesto, v ktorom žije približne 40.000 obyvateľov a nachádza sa 700 km južne od hlavného mesta Káhiry. Luxor patrí medzi najkrajšie a najnavštevovanejšie miesta v celom Egypte. Nachádza sa tu najväčšie "dedinské" múzeum na svete s veľkým množstvom starovekých pamiatok. Najvýznamnejšou pamiatkou je chrám v Karnaku a Luxorský chrám. Na západnom brehu Nílu sa nachádza Údolie kráľov so 62 objavenými hrobkami faraónov.

CHRÁM BOHA AMONA V LUXORE

Patrí k najväčším a najimpozantnejším v Egypte. Najväčší zážitok Vás čaká, ak ho navštívite pri večernom osvetlení. Faraón Amenhotep III. ho dal vybudovať priamo v meste na brehu Nílu. Bol určený pre božiu rodinu - boha Amona, jeho manželku Mut a syna Chonsona. Dominantou chrámu je alej sfíng, ktorá predtým  spájala  luxorský  chrám s karnackým.   Pôvodne  sa  tu  nachádzalo  6 kolosálnych  sôch faraóna
Ramsesa II., z ktorých sa zachovali iba dve. V areáli sa nachádza 24 m vysoký obelisk z ružovej žuly, ktorého brat stojí v Paríži na Place de la Concorde. Od vstupnej brány po zadnú stenu meria chrám takmer 260 m. Je pozoruhodný aj tým, že práve tu nachádzame symboly a znaky staroegyptského, islamského a kresťanského náboženstva.

CHRÁM BOHA AMONA V KARNAKU

Toto chrámové mesto boha Amona sa nachádza asi 1,5 km od Luxoru. Žiadne iné mesto v Egypte nepôsobí takým ohromujúcim a trvalým dojmom ako toto zoskupenie mohutných stien, obeliskov, stĺpov, sôch a zdobených kvádrov. Chrámy v Karnaku sa stavali, búrali a opäť reštaurovali viac než 2000 rokov. Sú zasvätené trom bohom -Amonovi, jeho manželke Mut a synovi Chonsonovi. Chrám bol pôvodne prepojený kanálom s Nílom a neskôr s luxorským chrámom 3 kilometre dlhou cestou, ktorá bola lemovaná sfingami. Stĺpová sieň najväčšieho z chrámov má rozlohu asi 5.000 m2 (vošla by sa sem celá katedrála Notre Dame) a je považovaná za jeden z divov starovekej architektúry.

 

ÚDOLIE KRÁĽOV A KRÁĽOVIEN

Na západnom brehu Nílu, v tieni horského hrebeňa týčiaceho sa nad krajinou, leží známa, ríša mŕtvych". Kráľovské hrobky pochádzajú z obdobia od 18. do 20. dynastie. Takmer 500 rokov boli faraóni pochovávaní do hrobov vytesaných v skalách, ktorých steny doteraz zdobia nádherné reliéfy, posvätné hieroglyfické nápisy a pestrofarebné dobové maľby. V neďalekom údolí kráľovien sa nachádzajú hrobky kráľovien a kráľovských detí. Najvýznamnejšou pamiatkou tejto oblasti je zádušný chrám kráľovnej Hatšepsut a neďaleké Memnonové kolosy.

EDFU

Leží nad širokým údolím pri toku rieky Níl južne od Esny. Jeho poloha bola veľmi výhodná k osídľovaniu. Západná časť je obohnaná vnútorným a vonkajším múrom pochádzajúcim z obdobia Starej ríše. V Edfu sa nachádza najzachovanejší chrám v celom Egypte – chrám sokolieho boha Hora, ktorého symbolom tu bol okrídlený slnečný kotúč.

KOM OMBO

Rozkladá sa v zátoke južného Nílu na nevysokom výbežku. Architektonickým centrom je rozľahlý chrám zasvätený dvom bohom, Sobekovi a Horovi. Chrám obsahuje množstvo zaujímavých exponátov z oblasti historickej architektúry. Môžete si tu pozrieť aj zbierku mumifikovaných krokodílov, vykopaných na blízkom cintoríne posvätných zvierat.

 

ASUÁN

Najkrajšie mesto nílskeho údolia sa nachádza na brehu Asuánskej priehrady v južnej časti Egypta. Mesto sa nachádza na severnom konci prvého zo šiestich nílskych kataraktov (ostatných päť je v Sudáne). Asuán je často nazývaný aj ,,brána čiernej Afriky“. Jeho názov je odvodený od staroegyptského slova Swenet, čo znamená obchod. V minulosti totiž Asuán slúžil ako obchodné centrum pre karavány z čiernej Afriky. Dodnes je tu v centre mesta rozsiahly trh s pradávnym aj súčasným sortimentom. Medzi najznámejšie pamiatky tejto oblasti patrí mauzóleum Aga Khana, chrám bohyne Isis, chrám boha Chnuma a nedokončený obelisk kráľovnej Hatšepsut. K pôvabu Asuánu neodmysliteľne patria štíhle biele plachetnice - feluky, ktorými sa ako jediným spôsobom dopravy môžete pohybovať medzi ostrovčekmi, lebo v Asuáne nie je postavený ani jeden most.

ABOU SIMBEL

Abou Simbel, jeden z najkrajších chrámov Egypta, leží na brehu Asuánskej priehrady asi 400 km južne od Luxoru a 900 km od Káhiry. Pôvodne ho slávny faraón Ramses II nechal vytesať do strmej pieskovej skaly na brehu Nílu, ale pri stavbe Asuánskej priehrady boli chrámy rozrezané na viac ako 1000 blokov s hmotnosťou až 30 ton a rozmermi 68 metrov vysokých a 180 metrov širokých. Počiatočný návrh nechať chrámy zaplaviť bol našťastie zamietnutý a chrámy boli po častiach premiestnené a opätovne poskladané. Práce na ich premiestnení trvali 3 roky a v roku 1968 boli všetky úpravy dokončené. Jednotlivé rozrezané kamenné bloky boli potom poskladané na vybranom mieste a uložené na špeciálnu železobetónovú konštrukciu. Nad celým chrámom bola vytvorená železobetónová kopula pokrytá zeminou a kamením, aby tak dotvárala ilúziu prirodzeného skalného pahorku. Jeden z chrámov nechal Ramses II zasvätiť bohovi Amonovi, Ptahovi, Reharachtajovi a sebe samému, ako vtelenie boha Hora. Menší chrám zasvätil svojej žene Nefertari a bohyni Hathor. Priečelie Ramsesovho chrámu (38 x 33 metrov) tvorí systém reliéfov a sôch, z ktorých najúžasnejší dojem vytvárajú štyri kolosálne sochy sediaceho Ramsesa II. Každá meria 20 metrov. Chrám bol vytesaný 64 metrov hlboko do skaly. Druhý z chrámov zasvätený manželke Nefertari a bohyni Hathor je podstatne menší, avšak vnútorné reliéfy sú zachované v lepšom stave, než v chráme Ramsesa II. V areáli chrámu sa striedajú mohutné 10 metrov vysoké sochy Nefertari, s korunou bohyne Hathor, ktorá je v podobe kravských rohov. Chrám je viac ako 20 metrov hlboký.

SAKKARA ( SAQQÁRA)

Južne od Gízy pokračuje pyramídové pole dlhé niekoľko kilometrov, ktoré sa tiahne pozdĺž okrajov púšte. Najväčšie a najvýznamnejšie kráľovské pohrebisko nájdete v Sakkare vzdialenej asi 15 km. V Sakkare boli pochovaní mŕtvi z vtedajšieho mesta Memfisu (Mennofer) už od začiatku 1.dynastie. Svoje hrobky si tu nechalo postaviť 15 faraónov Starej ríše, mnohí princovia, princezné a vysokí hodnostári. Dominantou tohto miesta je stupňovitá pyramída kráľa Džosera, faraóna 3. dynastie, ktorý vládol okolo roku 2700 pr. n. l. Patrí medzi jednu z najstarších monumentálnych kamenných stavieb celých svetových dejín a jej konštrukcia sa stala rozhodujúcim vzorom pre vývoj klasických pyramíd. Pyramída so základom 121x109 metrov sa v šiestich stupňoch dvíha do výšky 60 metrov a stojí uprostred architektonického komplexu, ktorý obopína dlhá hradba. V tejto oblasti nájdete aj pozostatky zádušného chrámu, paláca a mnoho ďalších pyramíd, ktoré sa však nezachovali v dobrom stave.

MEMFIS (MENNOFER) 

Memfis stál na rozhraní Horného a Dolného Egypta a na tomto strategickom mieste ho založil  okolo roku 3100 pr. n. l. faraón Menej, kráľ 1. dynastie a zjednotiteľ Horného a Dolného Egypta. V priebehu storočí sa mestom Mennofer stalo niekoľkokrát kráľovským mestom a sídlom štátnej správy. Najväčší rozkvet mesto zaznamenalo v období Starej ríše, svoj vplyv si však zachovávalo až do nástupu kresťanstva, kedy bol z mesta rozoberaný stavebný materiál na výstavbu obytných budov. Ničenie trvalo celé storočia a k celkovému zániku prispeli aj nílske záplavy, ktoré po pretrhnutí hrádze zrovnali staré mesto so zemou. Z dávnej slávy dnes zostala len hromada ruín a významnejšie nálezy si môžete pozrieť v múzeu, ktoré je súčasťou nálezu. Asi najzaujímavejším nálezom je obrovská socha Ramsesa II., dlhá 10,5 metrov (pôvodne 13,5 m). V strede zrúcanín Memfisu stojí nádherná alabastrová sfinga, ktorá stála ako strážkyňa pred vstupom do chrámu boha Ptaha. 

ALEXANDRIA (ISKANDARÍJA)

Alexandriu Egypťania považujú za perlu Stredozemného mora a druhé hlavné mesto Egypta. Šesťmiliónové mesto sa pýši svojimi nádhernými plážami a 16-kilometrovou promenádou tiahnúcou sa pozdĺž pobrežia. Nábrežie Corniche tvorí panoráma bielych výškových domov a hotelov a je lemované množstvom známych rybích reštaurácií, kaviarní a obchodíkov. Až za touto modernou fasádou stojí historické mesto, kde sa stretávame s architektúrou nápadne pripomínajúcu architektúru z konca 19.storočia.
V porovnaní s ostatnými mestami v Egypte je Alexandria pomerne mladá, bola založená až v roku 332 pred Kristom, samotným Alexandrom Veľkým, po ktorom sa aj nazýva. Po jeho smrti sa stala Alexandria hlavným mestom Egypta a nádhernou rezidenciou dynastie Ptolemaiovcov, z ktorých najznámejšia je slávna kráľovná Kleopatra. Dobou najväčšieho rozkvetu Alexandrie bolo helenistické obdobie, ale aj v dobách rímskej nadvlády si mesto zachovalo svoj vplyv. Stará Alexandria zanikla – jej pozostatky sa nachádzajú pod  dnešným moderným mestom. Navždy zmizlo aj 900 000 zväzkov alexandrijskej knižnice, ktorá uchovávala celé poznanie vtedajšieho sveta. Počas návštevy Alexandrie uvidíte slávny palác Al Montazah, letnú rezidenciu kráľov 19. a 20. storočia, katakomby Kum eš-Šukáfa, ktoré sú jedinečným príkladom rímskeho pohrebiska z 1. a 2. storočia po Kristovi. Skutočné historické poklady sú uchované v múzeu gréckych a rímskych pamiatok a poklady, ktoré potešia predovšetkým ženy, uvidíte v preslávenom múzeu šperkov.